Hrad Brekov
 

 

   Hrad Brekov predchodcu v neveľkom slovanskom  hradisku. Zostal po ňom val, ktorý poslúžil aj v stredoveku na vytvorenie priekopy. Hrad sa prvý raz spomína v roku 1307, keď ho od michalovskej vetvy Kaplonovcov získal Peter, Peteňov syn. Keď sa Peter z neznámych dôvodov vzbúril, hrad obsadili kráľovské vojská a v r.1321 ho kráľ Karol Róbert daroval svojim obľúbeným šľachticom Drugetovcom z Humenného (pre zaujímavosť tento rod pochádzal z Talianska a do Uhorska prišiel spolu s Anjuovcami). 

V poslednej tretine 15.storočia mal hrad v držbe Štefan Zápoľský, ktorý bol r.1488 jeho titulárnym kastelánom. Za jeho pôsobenia hrad vzdoroval aj vpádom poľských vojsk. Potom ho opäť získal rod Drugetovcov. Začiatkom 17.st. sa ho zmocnil Gabriel Betlen. Silou dobyli hrad neskôr aj Juraj Rákoczi a Imrich Tokoly – ten ho dal r.1648 zbúrať.

     Podľa sondáži sa zistilo, že v prvej fáze vznikol ovál hradbového múru, do ktorého vstavali prvotnú obytnú budovu, možno vežového charakteru. Zvyšok zástavby bol  asi drevený, ale už Drugetovci rozšírili obytné  plochy, takže sa palác ťahal pozdĺž celej južnej strany jadra.  To im však nestačilo a novú palácovú budovu následne pripojili zvonku k jadru na východe a súčasne vystávali severné predhradie. Takto hrad vydržal do r.1486. Skúsenosti z útokov poľských vojsk v r. 1471 a 1472 viedli k rozšíreniu dolného hradu o východnú časť s obytnými budovami a na obranu brány postavili predbranie a podkovovitú baštu.  Staršiu hradbu vnútri hradu pritom z prevádzkových dôvodov strhli.

     Neskôr sa hrad rozširoval už len na západe. Na rozhraní neskorej gotiky a renesancie zabezpečili jadro dvomi útvarmi pre strelcov a neskôr Mikuláš Druget okolo r. 1575 vystaval západné predhradie sa vstupnou budovou. Cesta od nej stúpala oblúkom k predbraniu  druhej brány a prichádzajúcich mali na muške stráže na oboch viacbokých baštách. O stálej prítomností stráži svedčí zastrešenie a existencia kachľovej pece v bašte pristávanej k plášťovému múru hradného jadra. Neskorogotické kachle na prelome 16. a 17. st. vystriedali kachle renesančné.

     Obnova hradu po dobytí Jurajom Rákoczim v r.1644 bola už len plátaním daného stavu a definitívny koniec prišiel o zhruba štyridsať rokov neskôr. Aj tak je takmer zázrak, že murivo hradu sa zachovalo v značnej miere v tomto stave ako je teraz.

 

Fotoalbum :            Akcia Hrady a zámky Zemplína - 16.2.2014 - KST Slávia Bardejov a D. O. Fénix Bardejov - KLIKNI SEM

                                                                                                                                 

                                                                                                            Stachura Milan

 

 

Použitá literatúra:   M. Piaček a M. Bóna  Encyklopédia slov. hradov

TOPlist