História hradu Fuzer

 

    Presná doba postavenia hradu je neznáma, pravdepodobne ho postavil Zaránd, predchodca rodiny Füzéry, člen kmeňa Aba. Hrad bol prvýkrát spomenutý v úradných listinách v roku 1264, neskôr podľa odkazu novšej listiny z roku 1270 možno dokázať, že hrad už stál, keď kráľ Ondrej II. zomrel (1235), kráľ sa vlastne pred rokom 1235 stal jeho vlastníkom. Kráľ Béla IV. daroval füzérsky hrad a k nemu patriaci panský majetok svojej najobľúbenejšej dcére, princeznej Anne, ale neskôr v roku 1264 syn Bélu IV., knieža István bojujúc proti svojmu otcovi zobral majetok z vlastníctva kráľovi vernej princeznej Anny. Béla IV. sa pokúsil útokom znovudobyť hrad od svojho syna, ale hradný kapitán, Mihály Füzéry útok so svojou armádou odrazil. Knieža od roku 1270 už ako kráľ István V. daroval hrad Mihályovi (Füzéry) a Demeterovi z kmeňa Rosd. Po roku 1285 sa hrad stal majetkom Aba Amadé. Po bitke pri Rozhanovciach (1312) kráľ Károly Róbert zhabal hrad a menoval Fülöpa Drugetha (po slovensky Filipa) za hradného kapitána. Kráľ Žigmund Luxemburský najprv dal do zálohu, neskôr v roku 1389 daroval hrad synom Pétera Perényiho. Perényiovci stavali významné stavby vo Füzéri v 15. a 16. storočí.    

        

     Počas vlastníctva rodiny Perényiovcov v polovici 1440-tých rokov hrad dočasne padol do rúk Lászlóa Pálóczyho, kráľovského dverného strážcu ( v slovenčine kráľovského stolníka) , ale majetky Füzéryovcov zostali neporušené. V polovici 1480-tých rokov sa kráľ Mátyás dostal do konfliktu s rodinou Perényiovcov a vyhnal Istvána Perényiho z füzérskeho hradu, neskôr však vrátil hrad palatínovi Imremu Perényimu. V roku 1526 Péter Perényi, strážca koruny po korunovaní kráľa Jánosa Szapolyaiho ( na Slovensku Ján Zápoľský) bez toho, že by svätú korunu priniesol na jej zvyčajné miesto vo Vyšehrade, previezol korunu do Füzéra a tam ju schovával najmenej rok. Péter Perényi staval opevnenia füzérskeho hradu, jeho syn, Gábor Perényi (čiže Gabriel) v 1560-tych rokoch prebudoval krídla paláca v renesančnom štýle. 


    Po smrti Gábora Perényiho v roku 1567 získali majetok Báthoryovci. Ten v roku 1603 prostredníctvom Erzsébet Báthoryovej (čiže Alžbety, dnes povedané Bety) padol do rúk rodiny Nádasdyovej. Okolo roku 1626 ho na krátky čas obsadili bojové skupiny Gábora Bethlena. V roku 1654 sa ako záloh dostal do rúk Imre Mosdóssyho, neskôr do rúk Ferenca Bónisa, nakoniec sa dostal pod dozor kráľovskej pokladnice. 

    Kráľovská komora postavila na hrad nemeckú stráž, ale málo sa starala o stav opevnenia. Pretože hrad stratil svoj strategický význam, v roku 1676 ho cisárske vojsko opustilo. Košický kapitán Strassoldo, nemec, dal hrad vypáliť, pretože sa stával útočiskom početných povstalcov. Obyvateľstvo regiónu od tých čias používalo zrúcaniny ako kameňolom.

     V 19.storočí objavili ruiny hradu romantickí maliari, predovšetkým rakúsky umelec Thomas Ender. Rodina Károlyiovcov, ktorá vlastnila hrad od roku 1686, vykonávala v rokoch 1934-1936 na hrade konzervačné práce.  V roku 1977 sa začali na hrade rekonštrukčné práce, ktoré sťažuje náročný terén. Podarilo sa odkryť archeologické nálezy z 13.storočia, zakonzervovať hradné múry, zastrešiť hradný palác a gotickú kaplnku, ktorá je najhodnotnejším architektonickým objektom hradného  areálu. Výhľad z hradu ponúka jednu z najkrajších scenérii v Maďarsku.

    Hrad sa nachádza v katastrálnom území rovnomennej obce v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe neďaleko slovensko-maďarských hraníc. Situovaný je vo výške 552 m n.m. na hradnom brale pohoria Zemplén.

 

 

 

TOPlist