Hrad Regec

 

     Názov Regec je slovanského pôvodu, regec čiže roh, ostroh. Spomína sa v r.1298, keď správa spomína, že Šimonov syn Juraj  z rodu Baksa porazil Tatárov pod Regecom pri ich druhej invázii do Uhorska v roku 1285. Prvý bezpečný údaj o hrade Regec je z roku 1307, keď  palatín Amado Aba vydal o hrade listinu. V držbe rodu Aba bol  hrad v 13. i 14. storočí.

     Po bitke pri Rozhanovciach (maďarsky Rozgonyi) rod Aba prišiel o svoje majetky. Hrad Regec sa dostáva do držby Petra Petényiho. Tento ho na nátlak prepúšťa v roku 1316 kráľľovi.   Hrad na čas patril aj Drugethovcom.  Hrad niekoľkokrát navštívil pri love  uhorský kráľ Ľudovít Veľký, ktorý o tom vydal listinu. Po roku 1420 ušli do Uhorska pred Turkami srbské kniežatá Štefan Lazarevič a Juraj Brankovics a týmto  umožnil pobyt na hrade Regec cisár Žigmunt.

           

     V roku 1459 je hrad opäť kráľovský, aby vzápätí ho kráľ Matej roku 1464 daroval rodu Szapoly, po našom Zápoľskovcom. Po smrti Jána Zápoľského v Seredi r.1541 získava Regec od r.1560 Alaghy.  V r.1635 je už v držbe Mikuláša Esterházyho, z ktorého sa stáva zanedlho uhorský palatín. Od neho získava hrad v r.1644 Juraj Rákoczi, Sedmohradské knieža. Ten však v jeseni 1648 náhle zomiera, preto hrad Regec čakajúci na spevnenie opevnenia, zlepšenia stavu sa nedočká.   Juraj Rákoczy, vnuk Františka I. Rákocziho, knieža Sedmohradske,  sa na jar 1666 oženil s Ilonou Zrínskou. Svadba spojila dva najbohatšie rody, rod Rákoczi zo Sedmohradska a rod Zrinských z Chorvatska.

     Po prezradení a porážke Vesselenyiho povstania, Rákocziho matka Žofia Bathory pomocou jezuitov získava pre syna život, ale cisárska milosť bola vykupená za obrovskú cenu: okrem 400 tisíc forintov  všetky Rákocziho hrady museli prijať cisárske vojsko. Ilona Zrinská – Rákoczi prosí cisára, aby aspoň hrad Regec nebol v zozname zabraných hradov.  So žiadosťou na prekvapenie uspela.  27.marca 1676 narodil František II. Rákoczi.   Dieťa malo ešte len 4 mesiace, keď jeho otec zomrel. Od r.1677 s deťmi je na hrade Regec.   Onedlho dochádza k svadbe vdovy Ilony Zrinskej s vodcom kurucov Imrichom Tokolym.

     Hrad Regec sa stáva strediskom zasobovania maďarských armád Stred. Nikolas Szirmay uisťuje povstalcov, že hradné pivnice sú plné. R. 1685 však povstanie zhasína a Thokoly ušiel k Turkom. Tam ho však paša z Oradei zatkol, pretože kuruci bojovali aj proti Turkom. Kurucký veliteľ Guard 5. novembra 1685 hrad Regec vydal cisárskemu generálovi Caprarovi s úmyslom, že sa pridáva k cisárskemu vojsku. To teda robiť nemal, pretože Caprara na základe cisárskeho dekrétu v r.1686 dal hrad Regec zničiť.

    Počas Rákocziho povstania v r.1703 opäť hrad je na strane povstalcov, ale po vojenskej stránke je jeho význam nulový. Rákocziho povstanie v r.1711 končí a hrad ako jeho majetok je zabavený cisárskou komorou. Komora za 150 tisíc forintov a za zásluhy hrad panstvo Regec darovala nemeckej rodine Trautsohn. Medzitým sa hrad rozpadáva a jeho materiál obyvatelia okolia používajú na stavbu svojich domov.  Majitelia hradu zomierajú a keďže nemajú dedičov hrad sa vracia opäť cisárskej komore.

    Roku 1806 dostáva panstvo Regec rakúsky ciosársky princ Karol Augustus Bretzenheim. Hrad je zarastený a prístupný iba turistom. Ferdinand Bretzenheim r.1855 zomiera a panstvo Regec zdedili jeho žena Carolina Schwarznberg a jeho sestry. Majetok sa pre dedičské práva a realitné predaje trieštil.  Dostáva sa do majetku rodiny Károlyovcov. Tento dáva v r.1936 umiestniť na hrade pamätnú dosku, ktorá pre vandalov je potrebné niekoľkokrát priemiestniť.

     V r.1949 bolo panstvo včítane hradu znárodnené, vláda síce pre hrad neurobila nič, ale aspoň dala vyrúbať náletové dreviny.  Od r.1990 sa magistrát obce začína zaujímať o hrad, opravuje cestičky. V r.1998 bolo rozhodnuté, že malú dedinu, ktorá má len 120 obyvateľov, čaká na hrade archeologický prieskum.. V r.2000 bolo urobené rozšírenie cesty a začala sa konzervácia hradieb. V rokoch 2001 a 2002 sa práce zastavili a hľadali sa cesty na získanie finančných prostriedkov, aby  sa v r.20003 opäť začalo s prieskumom a obnovou.

     Hrad bol pôvodne malý, na nádvorí mal len drevené zástavby, v pol. 16.storočia sa rozšíril južným smerom. Hlavný rozvoj nastal v 17.storočí keď bol sídlom viacerých majiteľov včítane Rákocziho. Na hrade bolo niekoľko významných budov ako obytný palác, palácová kaplnka, hospodárske budovy a vojenské zariadenia (bašty).

 

 

 

TOPlist